Vznik prvej osady
Osada Štiavnik (Seunich, neskôr Nová Baňa) bola osídlená už pred rokom 1337. Práve po tomto roku už do existujúcej osady začali prichádzať obyvatelia prevažne z Pukanca, Kremnice, Banskej Štiavnice, ba aj zo Saska a Bavorska, ktorí sem prišli hľadať zlatú rudu. V roku 1345 Nová Baňa získala postavenie slobodného kráľovského a banského mesta.
Stavba kostolov a vznik farnosti
Hneď po osídlení sem prišli hlásať Božie slovo kňazi – benediktíni zo susedného svätobeňadického opátstva. V Novej Bani na vrchu Stangelier bola v polovici 13. storočia postavená kaplnka, okolo ktorej vznikol katolícky cintorín. Začiatkom 14. stor. bol na jej mieste postavený Farský kostol zasvätený úcte Narodenia Panny Márie. Do tohto obdobia sa datuje aj vznik našej farnosti. Farnosť spočiatku spravovali benediktíni Rúffus, Konrad, Haynlin a Mikuláš. Práve ich zásluhou sa vo farnosti rozšírila veľká úcta k Panne Márii, o čom v roku 1359 svedčí založenie Bratstva Panny Márie a svätého Benedikta. V roku 1391 je historicky doložená prízemná budova fary a v roku 1397 sú vedené už dve farské budovy. V roku 1391 bol v Novej Bani postavený kostol Svätej Alžbety (tzv. dolný kostol), vedľa ktorého stál od roku 1392 prvý novobanský špitál takisto Sv. Alžbety. Neďaleko bol v roku 1450 založený nový katolícky cintorín (dolný).
Farnosť v čase vojen a morovej epidémie
Vojská v roku 1433 a 1442 Farský kostol v Novej Bani vyrabovali a vypálili. Neskôr v roku 1645 v Novej Bani a okolí vypukol mor a za tri mesiace vo farnosti zomrelo do 1200 ľudí. Všetci obyvatelia sa preto v týchto časoch modlievali za svoju záchranu.
Ťažkým dňom bol aj 17. máj 1664, kedy do Novej Bane vtrhlo turecké vojsko. Vojaci sťali 16 mešťanov, 48 ľudí ukrytých v bani sa udusilo, v meste zabili ešte ďalších 200 ľudí a do zajatia odvliekli 60 ľudí. Dolný kostol bol premenený na mešitu a z Farského kostola sa stala stajňa pre kone.
Farnosť do druhej svetovej vojny
Dnešná budova fary bola postavená v roku 1737 v barokovom slohu, v roku 1830 bola prestavaná a nadstavené 2. poschodie. Farnosť Nová Baňa mala v tomto období tri filiálky: Bukovina, Stará Huta a Záhrb. Samotná Nová Baňa mala 4210 katolíkov, Bukovina 260 katolíkov, Stará Huta 281 katolíkov a Záhrb 194 katolíkov, teda spolu 4945 katolíkov.
V 18. storočí bolo vo farnosti postupne postavených viacero kaplniek a sôch ako napr.: Socha sv. Floriána na námestí (1730) v roku 1951 bola z námestia prenesená za Farský kostol, Socha Svätej starosti (Vir dolorum) z roku 1750 na dolnom cintoríne v časti detských hrobov, drevená zvonička na Štáloch z roku 1755 (dnes na jej mieste stojí nová zvonička, zasvätená sv. Antonovi, posvätená 13.6.2006), Socha sv. Jána Nepomuckého (1757) umiestnená na rázcestí pod kostolom Sv. Alžbety a Socha sv. Petra pod farou (1778).
V 19. stor. bola postavená pôvodná
kaplnka v Starej Hute (1814), Kaplnka trpiaceho Spasiteľa (Svätého kríža
alebo Banícka kaplnka) na Starom Handli nad Annašachtou požehnaná
12.9.1822, Kalvársky kostol Sv. kríža v časti Záhrb (1825), kamenná
Socha Dobrého pastiera na hrobe pána farára Andreja Peťku (1844 dnes je
socha v Pohronskom múzeu), Trojičný stĺp pod radnicou posvätený 8.9.1847
banskobystrickým biskupom Jozefom Rudňanským a pútnický kostolík Panny
Márie v Kohútove (1869) so zvoničkou pod Hájom (1874).V roku 1897 bol
opravený Farský kostol aj s hlavným oltárom a v roku 1906 bola požehnaná
nová banícka zástava.
Počas 1. svetovej vojny bolo z farnosti
odovzdaných 11 zvonov: 2 z Radničnej veže, 2 z Dolného kostola, 2
z Kalvárie, 2 zo zvoničky Háj, 1 z Kohútova, 1 z Bukoviny, 1 zo Starej
Huty a 1 zo zvoničky Štále. Nové zvony boli požehnané v roku 1923.
Toto obdobie je však v našej farnosti poznačené aj novým vojnovým utrpením. No aj počas vojny bola opravená Socha sv. starosti (1940), bola zakúpená nová Krížová cesta do Farského kostola (1942) a opravený bol aj Dolný kostol (1943).