Mariánske pútnické miesto Kohútovo leží v horskej dolinke, vzdialenej asi 20 minút chôdze od stredu mesta Nová Baňa. Sem prichádzajú mariánski ctitelia zblízka i zďaleka v mesiaci máji a v nedeľu po sviatku Narodenia Panny Márie a hľadajú útechu v každodennom životnom boji.
História pútnického miesta
Dejiny tohto pútnického miesta sa nezachovali len v ústnej podobe, ale dostupné sú aj písomné záznamy. Karol Dodek, novobanský kováč, maliar a národovec v roku 1900 o Kohútove píše (uvádzame v pôvodnej verzii):
„ … Známo je, že roku 1863 bola
náramne veľká suchota, ktorá po celom Uhorsku panovala a zvlášte Novú
Baňu navštívila. Bolo to 5. augusta 1863. Pásli dietky
ovce v Kohútove a jako sa stáva, že niektorá ovca začne pri pasení
hrabať zem, tak aj tu začala jedna hrabať nohou suchučkú pastvu, čo
dlhšie trvalo. Pastieri upozornení ustavičným hrababím pokračovali sami v
hutaní, a ajhľa vyvrela voda čerstvá, čistá, a to v mieste takom, kde
ani v časoch mokrých nevyvierala. Nevýslovnou radosťou naplnilo to
obyvateľov okolitých, ktorí vodu zďaleka nosiť museli a už sa im pre
suchotu ani tej nedostávalo.“
Teda na poďakovanie zavesil ktosi na
najbližšiu čerešňu obrázok na papieri namaľovaný, predstavujúci bl.
Pannu Máriu. … Od roku 1864 nielen domáci, ale aj cudzí prichádzali
vodu tú užívať od všelijakých nemocí, od ktorých mnohí aj oslobodení
boli, ba niektorí hovorili, že videli zjavenie, následkom čoho i viac
nábožných prôvodov (sprievodov) sem prišlo. Následkom týchto
udalostí zriadila sa spoločnosť „Marianska“, ktorá mala za cieľ toto
miesto udržiavať, okrášľovať a časom z príspevkov aj kostolík vystaviť.
Zbožný
novobanský obyvateľ George (Juraj) Nemčok dal postaviť kamennú sochu
Panny Márie predstavujúcu Nepoškvrnené Počatie, pri nej po stranách
dvaja anjelikovia a tiež dve veľké lampy. Socha bola posvätená 3.
septembra 1865 na sviatok Anjelov strážcov, posvätil ju farár Alexej
Peťko (Alexius Petyko).“
Uzdravenia v Kohútove
Zachované sú výpovede viacerých ľudí, ktorí potvrdili buď uzdravenie z chorôb alebo nejaké znamenie. Jakub Truska, Ján Horečný, Ján Šúpala, Ján Kopernický, Terézia Locznerová, Jozef Nehnevaj, František Kalina, Anna Moravská, Anna Hrnčiarová, Veronika Tencerová, Mária Hanáková, Mária Šályová a iní pod prísahou potvrdili, že boli na tomto milostivom mieste na prosbu Panny Márie vyliečení od chorôb. Neskôr, v roku 1867 kronika zaznamenáva ďalšie prípady uzdravenia potvrdené svedkami.
Schválenie pútí biskupom Moyzesom
Kohútovo začali navštevovať mnohí pútnici, preto banskobystrický biskup J.E. Štefan Moyzes nariadil v tejto veci vyšetrovanie. Prvé sa konalo 5. novembra 1865 a druhé 22. mája 1866. Medzi inými sa prihlásilo aj 12 svedkov, ktorí pod prísahou potvrdili mnohé videnia a zázraky. Po prešetrení svedectiev J. E. biskup Štefan Moyzes prípisom zo dňa 13. júna 1866 pod č. 487/403 vyhlásil sochu Panny Márie postavenú v Kohútove za milostivú a všetky pobožnosti na tomto mieste, či už súkromné alebo verejné potvrdil za dovolené.
Rozhodnutie banskobystrického biskupského úradu zo dňa 13.6.1866 (zostručnene):
„Na
večnú pamäť vecí ohľadne uzdravení viacerých jedincov pri prameni
a Soche Panny Márie na mieste pod vrchom v ulici Kohútovo, ktoré
potvrdili výpovede vierohodných svedkov, kňaz nijako nemá zabraňovať
tým, ktorí by sa tam modlili, avšak má usilovne dozerať a bdieť, aby
miesto nenaplnili pretvárači, ktorí choroby iba predstierajú
a zneužívajú zázračné veci. Socha je síce podľa obradov Cirkvi
požehnaná a má sa jej preukazovať úcta. Avšak keď sa božskej
prozreteľnosti zapáči znamenie milosti preukázať na tomto mieste,
netreba to pripisovať azda soche alebo pod ňou vyvierajúcemu prameňu,
ale Božskej všemohúcnosti … a uvedené zázraky treba pripísať príhovoru
a vplyvu Panny Márie.“
Prvá verejná púť
Prvá púť bola dňa 1. júla 1866 na VI. nedeľu po Sv. Duchu (podľa vtedy platného Tridentského usporiadania cirkevného roka), ktorú viedol a usporiadal novobanský pán farár Alexej Peťko (Alexius Petyko). Vtedy navštívilo milostivé miesto v Kohútove asi 4000 ľudí z Novej Bane a okolia procesiou z Farského kostola.
Stavba kaplnky a tradícia pútí
Dňa 17. mája 1869 pán farár Alexej Peťko požehnal základný kameň stavby novej kaplnky a 12. septembra 1869 bola slávnostne požehnaná. Veľká púť tu bývala každý rok v nedeľu po sviatku Narodenia Panny Márie. Od roku 1939 sa koná aj druhá veľká púť, vždy v nedeľu po 24. máji. Túto púť povolil na žiadosť Novobančanov banskobystrický biskup Msgr. Marian Blaha „ … Povoľujem aj druhú púť v roku na milostivé miesto v Kohútove – Novej Bani dňa 24. mája alebo v nedeľu najbližšiu k tomuto dňu …“ (č. 1256/1939 zo 6.5.1939).
Počas 40 ročného komunistického režimu bola účasť na púťach vládnucou vrstvou všemožne obmedzovaná. V čase pútí sa poriadali rôzne odpútavacie akcie pre rodiny a deti a procesie mestom boli zakázané. Napriek všetkým snahám sa počet pútnikov znížiť na minimum nedarilo. Keď v roku 1994 putovala na Slovensku putovná socha Fatimskej Panny Márie, táto socha zvítala aj do Kohútova 6. mája 1994 v sprievode diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža, množstva kňazov a obrovského počtu veriacich a slávila sa tu svätá omša.
Kohútovo dnes
Kohútovo tak ako kedysi, aj dnes láka množstvo veriacich, aby tu zložili svoje bolesti trápenia, ale aj radosti. Areál pútnického miesta v Kohútove slúži ako miesto pokoja, modlitby a oddychu pre každého, kto sem zavíta. Každoročne sa na púťach v máji a v septembri zúčastňuje veľké množstvo ľudí a sú sem pozývaní vynikajúci kazatelia, aby spolu s pútnikmi oslávili a uctili si našu nebeskú Matku Pannu Máriu. Termín jarnej aj jesennej púte je vždy spresnený vo farských oznamoch.