Vytlačiť

Farský kostol Narodenia Panny Márie

Stavba Farského kostola

Novobančania okolo  roku 1300 postavili Farský kostol Narodenia Panny Márie (nazývaný aj horný kostol) na mieste malej kaplnky z 13. stor. na vrchu Stangelier. Okolo kostola bol vytvorený katolícky cintorín. Po 130 rokoch sa Husitské vojská na Farskom kostole podpísali veľmi brutálnym spôsobom tým, že ho v roku 1432 vyrabovali a vypálili.

Farský kostol po vypálení

Zničený a vypálený kostol bol vďaka veľkej úcte veriacich farníkov k Panne Márii v krátkom čase dostavaný a opravený v gotickom slohu.

V 16. storočí  nastal v meste veľký rozvoj baníctva, čo v kostole dosvedčuje aj erb mesta. V erbe je znázornená Panna Mária s dieťaťom v lone. Pred ním kľačí kráľ Ľudovít Veľký, obetujúci korunu. O značnej priazni panovníka Mateja Huňadyho–Korvína svedčí doplnenie erbu o havrana so zlatou obrúčkou. Latinský text pod erbom znamená: „Slávna trojica miest nech pocíti v tomto znaku požehnanie v nerastnom bohatstve“ (Nová Baňa, Banská Štiavnica a Kremnica).

Farský kostol po druhý krát v ruinách

Medzi najtragickejšie dni farnosti patrí 17. máj 1664, kedy sem vtrhlo 6000 tureckých vojakov, ktorí sťali 16 mešťanov, 48 ľudí ukrytých v bani sa udusilo, v meste zabili ešte ďalších 200 ľudí a do zajatia odvliekli 60 ľudí. Farský kostol bol potupený a znesvätený tým, že z neho urobili stajňu pre svoje kone (Podľa matriky z roku 1664).Pokoj v tomto kraji zavládol až v roku 1686, kedy Turci odišli. No pred svojim odchodom už aj tak zničený Farský kostol zbúrali.

Z tejto doby sa medzi ľuďmi udržala povesť, že keď sa Turci blížili smerom k Novej Bani od Pukanca, zložili dva veľké zvony z veže Farského kostola a schovali ich do suchej studne v cintoríne pri kostole. Do jedného zvona uložili aj krásnu zlatú monštranciu z novobanského zlata a kalichy a druhým zvonom to prikryli. Studňu zasypali, aby tieto veci zachránili od zneuctenia. Nákres o tom, kde studňa leží sa neskôr stratil a studňu už nik nenašiel.

Oprava a konsekrácia kostola

Pri Tureckom vpáde bol vyrabovaný a zničený nie len Farský kostol ale i mesto, preto kostol zostal vyše 60 rokov v ruinách. V roku 1713 bola na námestí postavená aspoň provizórna zvonica. Farský kostol bol opravovaný v barokovom slohu až v rokoch 1725-1727 horlivosťou veriacich farnosti pod vedením senátora Juraja Wolfa. Slávnostne bol konsekrovaný v nedeľu 5. októbra 1727 arcibiskupom Imrichom Esterházym a zasvätený Narodeniu Panny Márie. Okolo kostola boli symbolicky zasadené aj tri lipy, z ktorých jedna rastie pred kostolom dodnes.

Keďže v čase opravy Farského kostola stála na námestí zvonica, tento krát zostal Farský kostol bez veže a bez zvonov. Neskôr, po postavení veže na mestskej radnici, boli zvony prenesené do nej.

Kostol svätej Alžbety (dolný, špitálsky)

Dolný Kostol sv. Alžbety dal v gotickom slohu postaviť kráľovský urbár a komorský gróf Henczman Izenienkel de Sebnica, správca bane. Zakladajúca listina kostola z 15. júna 1391 je spísaná Leonardom de Pensaurom v Budíne. Vedľa kostola stál špitál z roku 1392, určený pre chorých, nevládnych a opustených baníkov. Erb na priečelí kostola patrí zakladateľovi, ktorý je pochovaný pri kostole.

Keď 17. mája 1664 vtrhli do Novej Bane turecké vojská, bol tento kostol znesvätený a premenený na mešitu. Po ich odchode bol kostol opravený. Dňa 10. januára 1810 bolo v Novej Bani zemetrasenie a v noci z 28. na 29. mája 1810 sa mestom prehnala silná prietrž mračien s  ľadovcom a  povodňou. Od tohto roku sa každoročne v nedeľu po 29. máji konali odprosujúce procesie z Farského kostola do Kostola sv. Alžbety. Tieto procesie nahradila od roku 1869 procesia do pútnického kostolíka v Kohútove.

V roku 1862 bol pred kostolom postavený kamenný kríž.

Kalvársky kostol sv. Kríža

V kanonickej vizitácii Banskobystrickej diecézy z roku 1776 sa spomína drevený kríž s plechovým korpusom stojaci na vrchole dnešnej novobanskej kalvárie. V tomto čase vo farnosti existovalo bratstvo Kristovej agónie.

Dňa 26. mája 1824 bol požehnaný základný kameň kalvárie a Kalvárskeho kostola, ktorý bol dokončený a požehnaný 22. augusta 1825. Kaplnky jednotlivých zastavení krížovej cesty sú jednoduché hranolové stavbičky so skosenými nárožiami a masívnymi kamennými soklami, ktoré sú ukončené strieškami. Reliéfy a výjavy krížovej cesty sú zo začiatku 20. Storočia, opravené v roku 1949.

Procesie a sväté omše na Kalvárii bývali podľa tradície tri krát v roku: v stredu Veľkého týždňa, jeden z troch Krížových dní spojený s požehnaním úrody a v nedeľu po 22. auguste –  na výročie posviacky kostola. Púte sú vždy aktualizované vo farských oznamoch.

Súvisiace články

Aktuálne

Najbližšie

Dnes 18.6.
Liturgický kalendár
  féria
  Cyriakus a Paula, muč.
Sväté omše
  Farský kostol 7.00
  Kohútovo 17.30
Ruženec 17.00

Zajtra 19.6.
Liturgický kalendár
  ľubovoľná spomienka
  Romuald, opát
Sväté omše
  Farský kostol 6.30, 18.00
Ruženec 17.30