Vytlačiť

Farský kostol Narodenia Panny Márie

Stavba Farského kostola

Novobančania okolo  roku 1300 postavili Farský kostol Narodenia Panny Márie (nazývaný aj horný kostol) na mieste malej kaplnky z 13. stor. na vrchu Stangelier. Okolo kostola bol vytvorený katolícky cintorín. Po 130 rokoch sa Husitské vojská na Farskom kostole podpísali veľmi brutálnym spôsobom tým, že ho v roku 1432 vyrabovali a vypálili.

Farský kostol po vypálení

Zničený a vypálený kostol bol vďaka veľkej úcte veriacich farníkov k Panne Márii v krátkom čase dostavaný a opravený v gotickom slohu.

V 16. storočí  nastal v meste veľký rozvoj baníctva, čo v kostole dosvedčuje aj erb mesta. V erbe je znázornená Panna Mária s dieťaťom v lone. Pred ním kľačí kráľ Ľudovít Veľký, obetujúci korunu. O značnej priazni panovníka Mateja Huňadyho–Korvína svedčí doplnenie erbu o havrana so zlatou obrúčkou. Latinský text pod erbom znamená: „Slávna trojica miest nech pocíti v tomto znaku požehnanie v nerastnom bohatstve“ (Nová Baňa, Banská Štiavnica a Kremnica).

Farský kostol po druhý krát v ruinách

Medzi najtragickejšie dni farnosti patrí 17. máj 1664, kedy sem vtrhlo 6000 tureckých vojakov, ktorí sťali 16 mešťanov, 48 ľudí ukrytých v bani sa udusilo, v meste zabili ešte ďalších 200 ľudí a do zajatia odvliekli 60 ľudí. Farský kostol bol potupený a znesvätený tým, že z neho urobili stajňu pre svoje kone (Podľa matriky z roku 1664).Pokoj v tomto kraji zavládol až v roku 1686, kedy Turci odišli. No pred svojim odchodom už aj tak zničený Farský kostol zbúrali.

Z tejto doby sa medzi ľuďmi udržala povesť, že keď sa Turci blížili smerom k Novej Bani od Pukanca, zložili dva veľké zvony z veže Farského kostola a schovali ich do suchej studne v cintoríne pri kostole. Do jedného zvona uložili aj krásnu zlatú monštranciu z novobanského zlata a kalichy a druhým zvonom to prikryli. Studňu zasypali, aby tieto veci zachránili od zneuctenia. Nákres o tom, kde studňa leží sa neskôr stratil a studňu už nik nenašiel.

Oprava a konsekrácia kostola

Pri Tureckom vpáde bol vyrabovaný a zničený nie len Farský kostol ale i mesto, preto kostol zostal vyše 60 rokov v ruinách. V roku 1713 bola na námestí postavená aspoň provizórna zvonica. Farský kostol bol opravovaný v barokovom slohu až v rokoch 1725-1727 horlivosťou veriacich farnosti pod vedením senátora Juraja Wolfa. Slávnostne bol konsekrovaný v nedeľu 5. októbra 1727 arcibiskupom Imrichom Esterházym a zasvätený Narodeniu Panny Márie. Okolo kostola boli symbolicky zasadené aj tri lipy, z ktorých jedna rastie pred kostolom dodnes.

Keďže v čase opravy Farského kostola stála na námestí zvonica, tento krát zostal Farský kostol bez veže a bez zvonov. Neskôr, po postavení veže na mestskej radnici, boli zvony prenesené do nej.

Kostol svätej Alžbety (dolný, špitálsky)

Dolný Kostol sv. Alžbety dal v gotickom slohu postaviť kráľovský urbár a komorský gróf Henczman Izenienkel de Sebnica, správca bane. Zakladajúca listina kostola z 15. júna 1391 je spísaná Leonardom de Pensaurom v Budíne. Vedľa kostola stál špitál z roku 1392, určený pre chorých, nevládnych a opustených baníkov. Erb na priečelí kostola patrí zakladateľovi, ktorý je pochovaný pri kostole.

Keď 17. mája 1664 vtrhli do Novej Bane turecké vojská, bol tento kostol znesvätený a premenený na mešitu. Po ich odchode bol kostol opravený. Dňa 10. januára 1810 bolo v Novej Bani zemetrasenie a v noci z 28. na 29. mája 1810 sa mestom prehnala silná prietrž mračien s  ľadovcom a  povodňou. Od tohto roku sa každoročne v nedeľu po 29. máji konali odprosujúce procesie z Farského kostola do Kostola sv. Alžbety. Tieto procesie nahradila od roku 1869 procesia do pútnického kostolíka v Kohútove.

V roku 1862 bol pred kostolom postavený kamenný kríž.

Kalvársky kostol sv. Kríža

V kanonickej vizitácii Banskobystrickej diecézy z roku 1776 sa spomína drevený kríž s plechovým korpusom stojaci na vrchole dnešnej novobanskej kalvárie. V tomto čase vo farnosti existovalo bratstvo Kristovej agónie.

Dňa 26. mája 1824 bol požehnaný základný kameň kalvárie a Kalvárskeho kostola, ktorý bol dokončený a požehnaný 22. augusta 1825. Kaplnky jednotlivých zastavení krížovej cesty sú jednoduché hranolové stavbičky so skosenými nárožiami a masívnymi kamennými soklami, ktoré sú ukončené strieškami. Reliéfy a výjavy krížovej cesty sú zo začiatku 20. Storočia, opravené v roku 1949.

Procesie a sväté omše na Kalvárii bývali podľa tradície tri krát v roku: v stredu Veľkého týždňa, jeden z troch Krížových dní spojený s požehnaním úrody a v nedeľu po 22. auguste –  na výročie posviacky kostola. Púte sú vždy aktualizované vo farských oznamoch.

Súvisiace články

Aktuálne

Najbližšie

Dnes 12.12.
Liturgický kalendár
  ľubovoľná spomienka
  Guadalupská Panna Mária
Sväté omše
  Farský kostol 6.30, 18.00
Ruženec 17.30

Zajtra 13.12.
Liturgický kalendár
  spomienka
  Lucia, panna a muč.
Sväté omše
 Kostol sv. Alžbety 7.00
 Farský kostol 18.00
Ruženec 17.30